Kostoly
Farnosť
štvrtok 1.október 2020
Kostol svätého Ondreja
Kostol svätého Ondreja sa nachádza v miestnej časti Ondrej. Ide o ranogotický kostol z polovice 13. storočia, ktorý bol v 18. storočí prestavaný. Charakter chrámu je sieňový s polkruhovým uzáverom, zaklenutý pruskou klenbou, v uzávere konchou. Fasády sú hladké a veža je prestavaná, krytá stanovou strechou. Z gotickej stavby sa zachovala len dispozícia bez presbytéria a lomený portál. Hlavný oltár je barokový z 2. polovice 18. storočia. Uprostred oltárnej architektúry sa nachádza novší obraz svätého Ondreja od J. Czauczika z roku 1840. Po stranách sú sochy svätej Barbory a svätej Kataríny Alexandrijskej, svätých Petra a Pavla, apoštolov. Kostol obsahuje aj dva bočné oltáre, klasicistické paralely z roku 1840. Na ľavom oltári je obraz Panny Márie od J. Czauczika z roku 1840. Krstiteľnica je gotická a pochádza zo 14. storočia. Spovednica z konca 18. storočia je neskorobaroková. Vo výbave kostola je rokoková monštrancia s rokajovou ornamentikou z konca 18. storočia. V kostole sú aj dva historické krucifixy, ľudové drevorezby z 18. a 19. storočia a Madona, ľudová drevorezba z 19. storočia.
Kostol svätej Márie Magdalény
Kostol svätej Márie Magdalény (původne kaplnka) stojí v miernom kopci v miestnej časti Kišovce. V okolí sa nachádza miestny cintorín a dom smútku. Stavba je baroková, postavená na staršom základe. Obnovená bola v roku 1736. Jedná sa o jednoloďový chrám s polkruhovým uzáverom. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Loď má rovný strop. Na západnej strane je drevená empora. Fasády sú hladké a strecha je sedlového typu. Hlavný oltár pochádza z konca 18. storočia a patrí do neskorobarokového štýlu. Oltárna architektúra obsahuje točené stĺpy, akantový ornament, postranné akantové krídla a nadstavec so sochami svätého Jána Nepomuckého a svätého Ignáca a svätcov. Uprostred oltára sa nachádza obraz svätej Márie Magdalény. Vo výbave kostola sú aj neskorobarokové sochy svätej Anny a svätého Jána z konca 18. storočia. Okrem toho obsahuje aj voľne stojacu drevorezbu svätej Rozálie z 19. storočia. Medzi ďalšie diela patrí olejomaľba svätice z konca 18. storočia. Z pôvodného vybavenia kaplnky sa dostali do Východoslovenského múzea v Košiciach dve vrcholno-gotické sochy svätých Petra a Jána Krstiteľa, ktoré sa datujú do obdobia okolo roku 1400. Veža kostola je moderná a bola pristavaná len v posledných rokoch.
zdroj: Güntherová, Alžbeta a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok prvý (A-J), Bratislava, Obzor 1967